Či už je to chýbajúce vlastníctvo nehnuteľnosti, prílišnú zdržanlivosť vlastníkov pri vydávaní súhlasu s prihlásením sa na trvalý pobyt alebo jednoducho zaťažujúca nutnosť zmien všetkých relevantných dokladov, nastavenie trvalého pobytu dnes zväzuje ruky tým občanom, ktorí by mali záujem svojou osobou prispieť k lepšiemu financovaniu územnej samosprávy tam, kde reálne žijú. Preto navrhovaná novela zákona o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR dá do rúk týmto občanom jednoduchý nástroj na zmenu ich daňovej rezidencie.
Viacero kandidátov používa volebne prehnané odhady počtu obyvateľov, ktorí bývajú v Bratislave, no nie všetci tu majú trvalý pobyt. Takýmto číslom je určite počet používaný súčasným primátorom. V ňom nám hovorí, že v Bratislave žije 666 264 ľudí, čo je o 236 700 ľudí viac, ako uvádza oficiálny údaj zo Štatistického úradu SR.
„Súčasný primátor hovorí, že v Bratislave žije takmer 237 tisíc ľudí bez trvalého pobytu.“
Hlavný rozdiel je však v použitej metodike, kedy pri ŠÚ SR sa hovorí o trvalo bývajúcich obyvateľov Bratislavy a v prípade druhom ide o tzv. big data“, presnejšie zo SIM kariet umiestnených v mobilných telefónoch, ktoré „nocujú“ v hlavnom meste. Ako sme však už upozorňovali inde, tak nie je voľne dostupný popis metodiky, akým spôsobom boli eliminované prípady, kedy jedna osoba vlastní viac mobilných telefónov alebo má v 1 mobile viac SIM kariet rovnakého alebo rozličných operátorov. Podobne nebolo v rámci zverejnenej informácie uvedené, na základe akej metódy dopočítali chýbajúce informácie o zvyšných Slovákoch (napr. bez SIM karty).
„Chce týmto p. Mika povedať, že v Bratislave máme 270 000 obyvateľov, čo tu žijú a nemajú trvalý pobyt?"
Ďalším kandidátom, ktorý vo svojich plánoch a cieľoch pre Bratislavu v rámci kampane používa číslo o žijúcich ľuďoch v Bratislave je Václav Mika. Tento vo viacerých diskusiách uviedol, že „Bratislava je mestom, kde žije vyše 700-tisíc ľudí“. Opäť, ako v prípade údajov o počte parkovacích miest, však k tomuto číslu chýba zdroj údaju alebo aspoň metodika výpočtu. Toto číslo je o 270 000 obyvateľov vyššie ako počet trvalo bývajúcich obyvateľov.
V rámci Teamu Vallo sme bez rozmyslu a s ľahkosťou neprevzali dostupný údaj, ale sami sme spracovali odhad ľudí, ktorí by de facto mali bývať v Bratislave. Ako základ nám poslúžil už v minulosti jedným z autorov spracovaný odhad, ktorý hovoril, že k 21. máju 2011 mohlo v Bratislave bývať viac ako 77 tisíc ľudí, ktorí v nej nemali trvalý pobyt. Základným predpokladom tohto odhadu boli ľudia, ktorí mali v niektorej bratislavskej mestskej časti miesto školy alebo pracoviska, boli tam denne a zároveň ich trvalý pobyt nebol v Bratislavskom kraji alebo v okrese, ktorý s Bratislavským krajom susedí.
„V Bratislave v roku 2017 žilo okolo 130 tisíc ľudí, ktorí tam nemali trvalý pobyt.“
Išlo očividne už o dosť prísne podmienky, ktoré sme mierne upravili a niektoré okresy trvalých pobytov, ktoré i keď susedia s Bratislavským krajom, no majú horšie spojenie s Bratislavou sme do tohto nášho odhadu zahrnuli. Keďže ako zdroj bol použitý cenzus 2011, tak aj odhad by bol aktuálny k r. 2011.
No čo je dôležité si uvedomiť, že u väčšiny týchto obyvateľov hovoríme o ekonomicky aktívnych pracujúcich ľuďoch, ktorých v r. 2011 v Bratislave bolo okolo 280 tisíc. Tým, že sa zvýšil počet pracujúcich v Bratislave o 16 %, tak predpokladáme, že o týchto 16 % sa mohol zvýšiť aj počet obyvateľov, ktorí žijú v Bratislave.
Na základe tohto predpokladáme, že v Bratislave žije okolo 130 tisíc ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a ktorým by práve úprava zákona umožnila zmenu ich daňovej rezidencie do Bratislavy. Keďže práve Bratislava je často aj ich strediskom životných záujmov. No už pri pár tisícoch zmien daňovej rezidencie ide o veľmi zaujímavú a potrebnú sumu.
Aj tu vidíte, že nehádžeme do vetra volebne prehnané nereálne vysoké čísla ako p. Nesrovnal či p. Mika a ako nás obvinil p. exprimátor a kandidát na poslanca p. Ftáčnik. Ale ide o odborne podložený údaj, s ktorým sa dá aj ďalej pracovať.
„Zavedením daňovej rezidencie chceme ponúknuť možnosť spolupodieľať sa na financovaní Bratislavy.“
My práve touto zmenou zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky chceme dať týmto ľuďom možnosť spolupodieľať sa na financovaní jednotlivých mestom a mestskými časťami ponúkanými službami v Bratislave. Za toto ich samozrejme budeme chcieť aj odmeniť, najmä tým, že už budú mať status „Bratislavčana“.
V takejto zmene vidíme aj príležitosť na odbúranie delenie na „CP“-čkarov a ‚bratislavčanov‘, kedy už to, že má niekto evidenčné číslo vozidla začínajúce na „KE“ či „SE“ nebude znamenať, že neplatí v Bratislave podielové dane. Dokonca sekundárnym efektom prijatím tohto zákona môže byť, že autá s KE značkou nebudú úmyselne poškodzované alebo že si nebude nikto ukazovať na mamičku s KE značkou auta, ktorá privezie do škôlky svoje dieťa.
„Predložená novela pomôže starostom-tkám či primátorom-kám lepšie a adresnejšie smerovať investície.“
No chceme tiež povedať, že zmenou zákona v žiadnom prípade neútočíme či nechceme poškodzovať ostatné samosprávy. Myslime si, že aj ním sa bude lepšie plánovať, ak budú vedieť koľko ľudí v ich obciach/mestách či VÚC žije. Takto sa môže stať, že smerujú peniaze na opatrenia, ktoré obyvatelia ani nepotrebujú, lebo de facto bývajú napr. v Bratislave (mladi ľudia s deťmi) a nie do potrebných služieb (denné stacionáre, opatrovateľská služba, lekár a pod).
Preto si nemyslime, že by malo byt hneď Združenie miest a obcí Slovenska proti tejto zmene. Veď aj ZMOS je inštitúcia, ktorá v prvom rade chce pomáhať, aby obce a mesta efektívne vynakladali prostriedky na jednotlivé opatrenia a toto by im vedelo pomôcť, či do niečoho majú investovať a hlavne koho tým investovaním či zmenou zacielia. Osobne dúfame, že to takto bude aj ZMOS tlmočiť svojim členom a nebude za tým len a len politika.
„Pokiaľ inštitút trvalého pobytu neodzrkadľuje skutočnosť, je potrebné pracovať s modelom, ktorý ju odzrkadľovať bude.“
Ako uvádzame aj v dôvodovej správe k zmene zákona, pokiaľ inštitút trvalého pobytu neodzrkadľuje skutočnosť, je potrebné pracovať s modelom, ktorý ju bude predstavovať. Opatrenia je nevyhnutné nastavovať na základe reálnych čísel, pokiaľ existuje vedomosť o tom, že mnoho občanov sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Bez toho nie je možné správne nastaviť napríklad hromadnú dopravu, parkovanie, škôlky, školy, či novú výstavbu.
Zdôrazňujeme, že navrhovaná daňová rezidencia nebude môcť byť automaticky uplatnená v každej územnej samospráve, hoci by aj k nej bola preukázaná reálna väzba. Rešpektujeme totiž samosprávny princíp a ohlásenie daňovej rezidencie s preukázanou väzbou bude možné len vtedy, ak s tým konkrétna samospráva bude súhlasiť.
„Rozhodnutie o tom, či obec zavedie daňovú rezidenciu bude na jednotlivých obciach a mestách.“
V praxi by teda existovali samosprávy, ktoré nebudú mať záujem o zvýšený príjem do rozpočtu na základe nových daňových rezidentov (napríklad preto, lebo podľa ich názoru ich to bude administratívne zaťažovať), no rovnako predpokladáme využitie tohto inštitútu tam, kde bude záujem. Rozhodnutie už samozrejme ponechávame na jednotlivých primátorov, starostov a poslancov. Akonáhle ale samospráva toto zavedie, tak nebude môcť pri poskytovaní verejných služieb znevýhodňovať daňových rezidentov oproti obyvateľom s trvalým pobytom (okrem volebného práva). Napríklad ale pri zvýhodnenom parkovnom, zľavách v mestskej hromadnej doprave či uprednostňovaní domácich seniorov pri prijatí do zariadenia sociálnych služieb už budú musieť mať daňoví rezidenti rovnaké postavenie ako trvalo bývajúci obyvatelia.
